Piráti Tom a Jack: Loď duchov, časť 1 z 3.

484 slov / 3 min.

V prístave Voňavá zátoka sa toho rána miešala vôňa soli, čerstvého chleba a mokrých lán. Na palube plachetnice Hrdinský vánok stál kapitán Henry Storm a kontroloval mapy. Mal pred sebou dlhú plavbu a dvoch nových pomocníkov: desaťročného Toma a jeho dvanásťročného brata Jacka.

„Keď príde problém, najprv rozmýšľame a až potom konáme,“ pripomenul im kapitán. Jack prikývol. Tom už medzitým vyliezol na prvý schod povrazového rebríka, aby videl cez ostatných námorníkov. „A keď príde dobrodružstvo?“ spýtal sa. „Vtedy rozmýšľame dvakrát,“ odvetil kapitán s úsmevom.

Prvé dni bola plavba pokojná. Bratia pomáhali prvému dôstojníkovi Mirovi s lanami, naučili sa rozoznávať smer vetra a večer počúvali príbehy o hviezdach. Na tretiu noc však obzor pohltila nezvyčajne hustá hmla. Vietor sa obrátil, plachty zapráskali a na hladine sa zdvihli strmé vlny.

„Loď naľavo!“ zvolal Jack. V hmle sa objavila stará plachetnica s roztrhanými plachtami. Nemala rozsvietené lampy, a predsa sa po jej palube mihali bledé postavy. Jej zvon sa kýval, ale nevydal ani hláska.

Kapitán zbledol. „Nočná hviezda. Myslel som, že sa pred rokmi potopila.“ Dal Hrdinský vánok pridržať v bezpečnej vzdialenosti a obrátil sa k bratom. „Zostanete pri mne. Ničoho sa nedotknete bez dovolenia.“

Po lanovom mostíku prešli na opustenú loď. Drevo pod nohami ticho vŕzgalo. V kapitánskej kajute našli otvorený lodný denník. Posledný záznam bol písaný roztrasenou rukou: „Morská koruna sa stratila pri troch čiernych skalách. Jej náklad patrí ľuďom z Voňavej zátoky. Musím doručiť mapu.“

Vtom sa za nimi ozvalo šuchnutie. Pri dverách stál priesvitný muž v starom námorníckom kabáte. „Som kapitán Morven,“ povedal hlasom podobným šelestu mora. „Celé roky strážim cestu k Morskej korune. Kto hľadá iba zlato, tomu mapu nedám.“

Tom spravil krok dopredu, no Jack ho zadržal za rukáv. „Prečo ten náklad patrí ľuďom?“ spýtal sa Jack. Morven sa naňho zadíval. „Pretože mal zaplatiť opravu starého majáka. Jeho svetlo zhaslo a v búrkach už neukazuje lodiam cestu domov.“

Kapitán Storm položil meč na stôl. „Ak náklad nájdeme, postaráme sa, aby sa dostal tam, kam patrí.“ Prízrak sa prvý raz usmial. Podal Jackovi mosadzný kotúč s tromi hviezdami a Tomovi ukázal na nemý zvon.

„Zazvoňte,“ zašepkal Morven. „Nech námorníci konečne vedia, že na ich mená nikto nezabudol.“

Tom potiahol za lano. Zvon zaznel hlboko a čisto. V tej chvíli sa ostatné prízraky vynorili z podpalubia. Neútočili; stáli pozdĺž zábradlia, akoby čakali na povel. Morven vyslovil mená svojich druhov a Jack ich nahlas zopakoval, jedno po druhom. Postavy sa rozžiarili jemným svetlom a hmla okolo lode sa začala trhať.

„Kde máme hľadať?“ spýtal sa kapitán Storm. „Tam, kam ukážu tri hviezdy, keď sa ráno dotknú mora,“ odvetil Morven. Potom sa Nočná hviezda pomaly rozplynula medzi vlnami.

Keď sa bratia vrátili na Hrdinský vánok, búrka už slabla. Mosadzný kotúč zostal Jackovi v dlani. Na jeho okraji sa objavili drobné písmená: STRATENÝ OSTROV.

Tom sa pozrel na brata. „Takže dobrodružstvo sa neskončilo?“ Jack schoval kotúč do vrecka. „Nie. Ale teraz vieme, prečo sa naň vydávame.“