2,372 slov, čas čítania: 13 minút.
Jedného slnečného popoludnia sa Samko a Terezka rozhodli preskúmať lúku za dedkovým domom. Kráčali pomedzi vysokú trávu a pestrofarebné lúčne kvety, keď zrazu zbadali starú pani, ktorá sa skláňala nad rastlinami.
„Dobrý deň,“ pozdravila ich žena s úsmevom. Mala na sebe dlhé farebné šaty a na hlave slamený klobúk. „Ja som Svetlana. Bývam tu obďaleč, nedávno som sa sem vrátila po dlhých rokoch.. A vy ste čie?“
Deti babičke Svetlane porozprávali, ako sú na prázdninách o dedka Jozefa, ako spoznávajú kopu nových vecí.
„Čo to robíte?“ spýtal sa zvedavo Samko.
„Zbieram liečivé bylinky,“ odpovedala babička Svetlana. „Chcete sa pridať?“
Nasledujúcu hodinu babička Svetlana učila deti rozpoznávať rôzne bylinky. Ukazovala im, ako vyzerá harmanček, mäta, šalvia a mnoho ďalších.
„A na čo sú tie bylinky dobré?“ pýtala sa Terezka so záujmom.
„Ach, dievčatko moje,“ usmiala sa babička Svetlana, „každá bylinka má svoju silu. Harmanček napríklad pomáha pri bolestiach bruška, mäta osvieži a upokojí…“
Samko a Terezka boli fascinovaní. Nikdy predtým nepočuli o tom, že tieto rastliny môžu liečiť.
„Babička Svetlana,“ povedala zrazu Terezka, „nechceli by ste prísť k nám na obed? Dedko by sa určite potešil!“
Babička sa na chvíľu zamyslela, no napokon privolila. „Rada spoznám toho vášho dedka, čo tu býva neďaľeko.“
Keď sa Samko a Terezka vrátili domov, nadšene rozprávali dedkovi o svojom stretnutí s babičkou Svetlanou.
„A pozvali sme ju na obed!“ oznámila Terezka hrdo.
Dedko Jozef sa zarazil. „Čože ste urobili?“ spýtal sa prekvapene.
„No, mysleli sme si, že by si sa potešil spoločnosti,“ vysvetľoval Samko. „Nechceš, aby prišla?“
Dedko chvíľu mlčal. „No, keď už ste ju pozvali, bolo by neslušné ju odmietnuť,“ povedal nakoniec. „Ale nabudúce sa ma najprv spýtajte, dobre?“
Deti súhlasili, aj keď nechápali, prečo je dedko taký nesvoj.
Nasledujúci deň ráno sa všetci pustili do príprav na obed. Dedko piekol chlieb, Samko pomáhal s prípravou zeleniny a Terezka prestierala stôl.
Presne napoludnie sa ozvalo zaklopanie na dvere. Dedko Jozef šiel otvoriť a zostal stáť ako obarený.
„Svetlana?“ vydýchol prekvapene. „Ty si tá babička Svetlana, ktorú deti pozvali?“
Babička Svetlana sa usmiala. „Jožko! No to je prekvapenie! Netušila som, že sú to tvoje vnúčatá!“
Dedko a babička sa na seba dlho pozerali, kým sa obaja rozosmiali. Samko a Terezka sa na seba zmätene pozreli.
„Vy sa poznáte?“ spýtala sa Terezka.
Dedko prikývol. „Áno, Svetlana a ja sme boli kedysi najlepší priatelia, kým sme žili dolu v dedine. Ale potom… potom sme sa prestali vídať.“
„A ja som sa pred pár týždňami presťahovala sem,“ dodala babička Svetlana. „Ale netušila som, že Jožko býva tak blízko!“
Obed bol plný smiechu a rozprávania. Dedko a babička Svetlana spomínali na staré časy a rozprávali deťom príbehy z ich mladosti.
„Pamätáš si, Jožko, ako sme spolu stavali ten domček na strome?“ smiala sa babička Svetlana.
„Ako by som mohol zabudnúť!“ odpovedal dedko. „Spadol hneď na druhý deň!“
Samko a Terezka počúvali s otvorenými ústami. Nikdy predtým nevideli dedka takého veselého a uvoľneného.
Po obede sa všetci presunuli do záhrady. Babička Svetlana učila deti, ako robiť venčeky z lúčnych kvetov, zatiaľ čo dedko Jozef pripravoval bylinkový čaj podľa Svetlaninho receptu.
„Dedko,“ spýtal sa Samko, keď babička Svetlana odišla domov, „prečo ste sa s babičkou Svetlanou prestali vídať?“
Dedko sa zamyslel. „Viete, deti, niekedy v živote urobíme chyby. Ja som sa odstahoval do mesta a zabudol som na to, čo je naozaj dôležité – na priateľov a na prírodu. Ale vy ste mi to pripomenuli.“
Dni ubiehali rýchlo a Samko s Terezkou si ani nevšimli, že sa ich prázdniny chýlia ku koncu. Boli tak pohltení novými zážitkami a dobrodružstvami, že úplne zabudli na svoje mobily a tablety.
Posledný týždeň prázdnin bol plný aktivít. Dedko ich zobral na ryby, učili sa od babičky Svetlany, ako sušiť bylinky, a dokonca pomáhali pri žatve na neďalekom poli.
V predvečer ich odchodu sedeli všetci spolu pri ohníku na záhrade. Dedko Jozef piekol zemiaky v pahrebe a babička Svetlana rozprávala príbehy o hviezdach nad ich hlavami.
„Dedko,“ povedala zrazu Terezka, „môžeme sa sem vrátiť aj na budúce prázdniny?“
Dedko sa usmial. „Samozrejme, že môžete. Budem rád.“
„A možno by sme mohli prísť aj cez víkendy,“ dodal Samko. „Chcel by som sa naučiť viac o opravovaní traktora.“
„To by bolo skvelé,“ prikývol dedko. „A možno by sme mohli spolu postaviť ten domček na strome.“
Babička Svetlana sa zasmiala. „Ale tentokrát ho postavíme poriadne, aby nespadol!“
Na druhý deň ráno, keď prišli rodičia, aby ich vyzdvihli, boli Samko a Terezka prekvapivo ticho. Namiesto očakávaného nadšenia z návratu domov sa zdalo, že sú smutní z odchodu.
„No, ako bolo?“ spýtala sa mama, objímajúc obe deti. „Užili ste si prázdniny?“
Samko a Terezka sa pozreli na seba a potom na dedka Jozefa a babičku Svetlanu, ktorí stáli vedľa seba s úsmevom na tvári.
„Bolo to najlepšie leto v našom živote!“ vyhŕkli obe deti naraz.
Rodičia boli prekvapení. „Naozaj?“ spýtal sa otec. „A čo vaše mobily a hry? Nemali ste ich tu.“
Terezka pokrútila hlavou. „Vôbec nám nechýbali. Dedko a babička Svetlana nás naučili toľko úžasných vecí!“
„Áno,“ pridal sa Samko. „Viem teraz rozpoznávať rôzne druhy vtákov, opravovať traktor a dokonca som sa naučil piecť chlieb!“
Rodičia sa pozreli na dedka Jozefa a babičku Svetlanu s údivom. „Ďakujeme vám obom,“ povedal otec. „Zdá sa, že ste im dali niečo, čo sme im my dať nemohli.“
Dedko sa usmial. „To príroda a jednoduchý život im otvorili oči. A samozrejme, Svetlana mi tiež veľmi pomohla.“
Babička Svetlana sa jemne začervenala. „Bola to pre mňa radosť, Jožko. A pre vás, deti,“ obrátila sa na Samka a Terezku, „mám malý darček.“
Podala každému z nich malý, ručne vyrobený zápisník. „Tu si môžete zapisovať všetko, čo ste sa naučili o prírode a bylinkách. A keď prídete nabudúce, naučíme sa ešte viac.“
Deti nadšene objali babičku Svetlanu a potom dedka Jozefa.
„Sľubujete, že prídete čoskoro?“ spýtal sa dedko.
„Sľubujeme!“ odpovedali Samko a Terezka jednohlasne.
Keď nasadali do auta, Samko sa ešte raz obzrel. „Dedko, babička Svetlana, ďakujeme vám. Ukázali ste nám, že skutočné dobrodružstvá sa nedejú na obrazovke, ale v reálnom živote.“
Terezka prikývla. „A že najlepšie veci v živote nie sú veci, ale zážitky a ľudia, s ktorými ich zdieľame.“
S týmito slovami sa auto pohlo a Samko s Terezkou zamávali dedkovi Jožkovi a babičke Svetlane na rozlúčku. Vedeli, že sa sem čoskoro vrátia, aby objavili ďalšie tajomstvá prírody a života na vidieku.
Dedko Jozef a babička Svetlana stáli pred domom, držiac sa za ruky a mávajúc na odchádzajúce auto. Boli vďační za tieto prázdniny, ktoré im nielen priniesli radosť z času stráveného s vnúčatami, ale aj obnovili ich vlastné staré priateľstvo.
A tak sa skončilo jedno nezabudnuteľné leto, ale začala sa nová kapitola v živote celej rodiny. Kapitola plná lásky k prírode, úcty k jednoduchému životu a radosti z maličkostí, ktoré robia život krásnym.
Sammy and Theresa: A Holiday Adventure in the countryside, part 2 of 3.
One sunny afternoon, Samko and Terezka decided to explore the meadow behind Grandpa’s house. They were walking through tall grass and colorful meadow flowers when they suddenly spotted an old lady bending over some plants.
„Good day,“ the woman greeted them with a smile. She was wearing a long colorful dress and a straw hat on her head. „I’m Svetlana. I live nearby, I recently returned here after many years. And who do you belong to?“
The children told Grandma Svetlana how they were on vacation at Grandpa Joseph’s, learning lots of new things.
„What are you doing?“ Samko asked curiously.
„I’m collecting medicinal herbs,“ Grandma Svetlana replied. „Would you like to join me?“
For the next hour, Grandma Svetlana taught the children how to recognize various herbs. She showed them what chamomile, mint, sage, and many others look like.
„And what are these herbs good for?“ Terezka asked with interest.
„Oh, my dear girl,“ Grandma Svetlana smiled, „each herb has its power. Chamomile, for example, helps with stomach aches, mint refreshes and calms…“
Samko and Terezka were fascinated. They had never heard before that these plants could heal.
„Grandma Svetlana,“ Terezka suddenly said, „would you like to come to our place for lunch? Grandpa would surely be happy!“
Grandma thought for a moment, but eventually agreed. „I’d love to meet that grandfather of yours who lives nearby.“
When Samko and Terezka returned home, they excitedly told Grandpa about their meeting with Grandma Svetlana.
„And we invited her for lunch!“ Terezka announced proudly.
Grandpa Joseph was startled. „What did you do?“ he asked in surprise.
„Well, we thought you’d be happy for some company,“ Samko explained. „Don’t you want her to come?“
Grandpa was silent for a moment. „Well, since you’ve already invited her, it would be impolite to refuse,“ he said finally. „But next time, ask me first, okay?“
The children agreed, although they didn’t understand why Grandpa was so uneasy.
The next morning, everyone got busy preparing for lunch. Grandpa was baking bread, Samko was helping prepare vegetables, and Terezka was setting the table.
Exactly at noon, there was a knock on the door. Grandpa Joseph went to open it and stood there stunned.
„Svetlana?“ he breathed in surprise. „You’re the Grandma Svetlana the children invited?“
Grandma Svetlana smiled. „Joe! Well, this is a surprise! I had no idea they were your grandchildren!“
Grandpa and Grandma looked at each other for a long time before they both burst out laughing. Samko and Terezka looked at each other in confusion.
„You know each other?“ Terezka asked.
Grandpa nodded. „Yes, Svetlana and I used to be best friends when we lived down in the village. But then… then we stopped seeing each other.“
„And I moved here a few weeks ago,“ added Grandma Svetlana. „But I had no idea Joe lived so close!“
Lunch was full of laughter and storytelling. Grandpa and Grandma Svetlana reminisced about old times and told the children stories from their youth.
„Remember, Joe, how we built that treehouse together?“ Grandma Svetlana laughed.
„How could I forget!“ Grandpa replied. „It fell down the very next day!“
Samko and Terezka listened with open mouths. They had never seen Grandpa so cheerful and relaxed before.
After lunch, everyone moved to the garden. Grandma Svetlana taught the children how to make wreaths from meadow flowers, while Grandpa Joseph prepared herbal tea according to Svetlana’s recipe.
„Grandpa,“ Samko asked when Grandma Svetlana had gone home, „why did you and Grandma Svetlana stop seeing each other?“
Grandpa thought for a moment. „You know, children, sometimes in life we make mistakes. I moved to the city and forgot about what’s really important – friends and nature. But you reminded me of that.“
The days flew by quickly, and Samko and Terezka didn’t even notice that their vacation was coming to an end. They were so engrossed in new experiences and adventures that they completely forgot about their phones and tablets.
The last week of the vacation was full of activities. Grandpa took them fishing, they learned from Grandma Svetlana how to dry herbs, and they even helped with the harvest in a nearby field.
On the eve of their departure, they all sat together by a small fire in the garden. Grandpa Joseph was roasting potatoes in the embers, and Grandma Svetlana was telling stories about the stars above their heads.
„Grandpa,“ Terezka suddenly said, „can we come back here next vacation too?“
Grandpa smiled. „Of course you can. I’d be glad.“
„And maybe we could come on weekends too,“ Samko added. „I’d like to learn more about repairing the tractor.“
„That would be great,“ Grandpa nodded. „And maybe we could build that treehouse together.“
Grandma Svetlana laughed. „But this time we’ll build it properly so it doesn’t fall down!“
The next morning, when their parents came to pick them up, Samko and Terezka were surprisingly quiet. Instead of the expected excitement about returning home, they seemed sad to leave.
„Well, how was it?“ Mom asked, hugging both children. „Did you enjoy your vacation?“
Samko and Terezka looked at each other and then at Grandpa Joseph and Grandma Svetlana, who were standing side by side with smiles on their faces.
„It was the best summer of our lives!“ both children blurted out at once.
The parents were surprised. „Really?“ Dad asked. „What about your phones and games? You didn’t have them here.“
Terezka shook her head. „We didn’t miss them at all. Grandpa and Grandma Svetlana taught us so many amazing things!“
„Yes,“ Samko added. „I can now recognize different types of birds, repair a tractor, and I even learned how to bake bread!“
The parents looked at Grandpa Joseph and Grandma Svetlana in amazement. „Thank you both,“ Dad said. „It seems you’ve given them something we couldn’t.“
Grandpa smiled. „It was nature and simple living that opened their eyes. And of course, Svetlana helped me a lot too.“
Grandma Svetlana blushed slightly. „It was a joy for me, Joe. And for you, children,“ she turned to Samko and Terezka, „I have a small gift.“
She handed each of them a small, handmade notebook. „Here you can write down everything you’ve learned about nature and herbs. And when you come next time, we’ll learn even more.“
The children excitedly hugged Grandma Svetlana and then Grandpa Joseph.
„Do you promise you’ll come back soon?“ Grandpa asked.
„We promise!“ Samko and Terezka answered in unison.
As they were getting into the car, Samko looked back once more. „Grandpa, Grandma Svetlana, thank you. You showed us that real adventures don’t happen on a screen, but in real life.“
Terezka nodded. „And that the best things in life aren’t things, but experiences and the people we share them with.“
With these words, the car started moving, and Samko and Terezka waved goodbye to Grandpa Joe and Grandma Svetlana. They knew they would return soon to discover more secrets of nature and life in the countryside.
Grandpa Joseph and Grandma Svetlana stood in front of the house, holding hands and waving at the departing car. They were grateful for this vacation, which not only brought them joy from spending time with their grandchildren but also renewed their own old friendship.
And so ended one unforgettable summer, but a new chapter began in the life of the whole family. A chapter full of love for nature, respect for simple living, and joy from the little things that make life beautiful.