5 min.
V malom lesnom jazierku, ktoré sa nachádzalo hlboko v Čarovnom lese, žila jedna výnimočná žaba menom Kvakula. Na rozdiel od ostatných žiab, ktoré sa celé dni len vyhrievali na leknách a chytali muchy, Kvakula mala veľké sny. Chcela zmeniť svet jazierka k lepšiemu. Alebo aspoň tú časť sveta, ktorú videla z svojho obľúbeného lekna.
„Prečo musíme stále sedieť len na tých istých leknách?“ pýtala sa ostatných žiab jedného slnečného rána. „Mohli by sme si predsa postaviť plávajúce domčeky z trstiny!“
Ostatné žaby na ňu len nechápavo zakvákali. „Ale veď na leknách sa sedelo odjakživa,“ povedala stará žaba Skalka, ktorá bola považovaná za najváženejšiu obyvateľku jazierka. „Načo meniť niečo, čo funguje už stovky rokov?“
Kvakula však nebola typ žaby, ktorá by sa len tak vzdala. Jedného dňa, keď pozorovala, ako sa malé žubrienky snažia naučiť plávať medzi hustými vodními rastlinami, dostala nápad.
„Potrebujeme v jazierku poriadok!“ vyhlásila. „Kandidujem na starostku jazierka!“
Táto správa sa rozšírila po celom jazierku rýchlosťou blesku. Všetky vodné tvory – od najmenšej potápničky až po najväčšieho kapra – o ničom inom nehovorili.
„Žaba starostkou? To je to najsmiešnejšie, čo som kedy počul!“ smial sa starý kapor Fúzač, ktorý bol doteraz neoficiálnym vládcom jazierka, hlavne preto, že bol najväčší a najsilnejší.
Kvakula sa však nedala odradiť. Začala organizovať prvú predvolebnú kampaň v histórii jazierka. Na každom lekne mala prejav, v ktorom predstavovala svoj program:
„Milí obyvatelia nášho jazierka! Sľubujem vám čistejšiu vodu, lepšie podmienky pre výučbu plávania malých žubrienok a spravodlivé rozdelenie najlepších miest na chytanie múch!“
Jej nápady zneli tak zaujímavo, že aj tie najkonzervatívnejšie žaby začali počúvať. Dokonca aj vodné vážky, ktoré sa zvyčajne o politiku jazierka nezaujímali, začali lietať na jej prejavy.
Kapor Fúzač sa však len tak nevzdával. „A čo vie taká malá žaba o riadení jazierka?“ pýtal sa pohŕdavo. „Ja som tu pánom už dvadsať rokov!“
„Áno,“ odpovedala Kvakula odvážne, „a práve preto je čas na zmenu. Pod vaším vedením sa všetky ryby bijú o najlepšie miesta na spanie, žubrienky nemajú kde bezpečne plávať a vodné rastliny rastú, kde sa im zachce!“
Jej odvážne slová zapôsobili na obyvateľov jazierka. Dokonca aj plachý vodník Žblnk, ktorý žil na dne jazierka a väčšinou sa do ničoho nemiešal, začal podporovať Kvakulu.
Nastal deň volieb. Všetci obyvatelia jazierka sa zhromaždili pri veľkom lekne uprostred vody. Každý mal právo vyjadriť svoj názor kváknutím – jedno kváknutie pre kapra Fúzača, dve kváknutia pre Kvakulu.
Počítanie hlasov trvalo celý deň. Večer, keď už slnko zapadalo a na hladinu jazierka dopadali posledné lúče, vyhlásila stará žaba Múdra výsledky:
„Našou novou starostkou sa stáva… KVAKULA!“
Jazierko vybuchlo nadšením. Všetky žaby skákali radosťou, ryby vyskakovali nad hladinu a vodné vážky tancovali vo vzduchu.
Kvakula sa hneď pustila do práce. Najprv zorganizovala veľké upratovanie jazierka. Všetky vodné tvory pomáhali – ryby odnášali odpadnuté listy, raky čistili dno a žaby upravovali vodné rastliny do úhľadných skupín.
Pre žubrienky vytvorila špeciálnu „školu plávania“ v plytkej časti jazierka, kde ich učili najlepší plavci. Dokonca aj starý kapor Fúzač, ktorý sa spočiatku tváril urazene, sa stal hlavným učiteľom plávania.
Kvakula zaviedla aj „spravodlivý systém lovenia múch“. Každá žaba dostala svoj vlastný čas a miesto na love, takže už sa nemuseli pretláčať a hádať. A aby to bolo férové, miesta sa každý týždeň menili.
Ale jej najväčším úspechom boli plávajúce domčeky z trstiny. S pomocou bobra Staviteľa, ktorý žil v neďalekom potoku, postavili krásne príbytky pre všetkých obyvateľov jazierka. Každý si mohol vybrať, či chce bývať v tradičnom domčeku na lekne alebo v novom trstinovom príbytku.
Život v jazierku sa zmenil k lepšiemu. Voda bola čistejšia, všetci mali dostatok priestoru a hlavne – všetci si navzájom pomáhali. Dokonca aj tie najmenšie rybky mali svoje slovo pri rozhodovaní o dôležitých veciach.
Jedného dňa prišiel do jazierka na návštevu bocian, ktorý bol známy tým, že kontroloval všetky vodné plochy v okolí. Keď videl, ako dobre všetko funguje, neveril vlastným očiam.
„Toto je najlepšie spravované jazierko, aké som kedy videl!“ vyhlásil. „Musím o tom povedať aj ostatným jazierkam!“
A tak sa správa o žabe Kvakule a jej úspešnom starostovaní rozšírila po celom Čarovnom lese. Z ostatných jazierok začali prichádzať návštevy, aby sa pozreli, ako to u nich funguje.
Kvakula sa stala inšpiráciou pre všetky vodné tvory v okolí. Ukázala, že nezáleží na tom, či je niekto malý alebo veľký, žaba alebo ryba – dôležité je mať dobré nápady a odvahu ich uskutočniť.
A čo kapor Fúzač? Ten sa nakoniec stal Kvakuliným najlepším poradcom. Jeho skúsenosti sa ukázali ako neoceniteľné, najmä keď išlo o predpoveď počasia alebo hľadanie najlepších miest na zimný spánok.
Každý večer, keď slnko zapadalo za stromy a na jazierko padal súmrak, sa všetci obyvatelia stretávali na veľkom lekne uprostred vody. Spievali, rozprávali príbehy a plánovali, čo všetko ešte v svojom jazierku vylepšia.
A Kvakula? Tá sedela na svojom obľúbenom lekne, počúvala šťastné kvákanie, čľapotanie a žblnkotanie svojich susedov a s úsmevom si hovorila, že sny sa naozaj môžu splniť. Stačí v ne veriť a nikdy sa nevzdávať.
Od tej doby sa jazierko v Čarovnom lese stalo známym ako „Kvakulino jazierko“ a stalo sa vzorom pre všetky ostatné vodné plochy v okolí. A ak tam niekedy zavítate, možno aj vy uvidíte žabu s malou starostovskou šerpou, ako sedí na lekne a s láskou dozerá na svoje malé kráľovstvo.
A možno vám aj ona sama porozpráva o tom, ako sa z obyčajnej žaby stala najlepšou starostkou, akú kedy nejaké jazierko malo. Pretože ako rada hovorí: „Nie je dôležité, kto ste – dôležité je, čo dokážete urobiť pre ostatných.“
How Frog Croakella Became the Mayor
5 min.
In a small forest pond, deep within the Enchanted Forest, lived an extraordinary frog named Croakella. Unlike other frogs who spent their days just sunbathing on lily pads and catching flies, Croakella had big dreams. She wanted to change the pond world for the better. Or at least that part of the world she could see from her favorite lily pad.
„Why must we always sit on the same lily pads?“ she asked other frogs one sunny morning. „We could build floating houses from reeds!“
The other frogs just croaked at her in confusion. „But we’ve always sat on lily pads,“ said old frog Pebbles, who was considered the most respected inhabitant of the pond. „Why change something that has worked for hundreds of years?“
However, Croakella wasn’t the type of frog to give up easily. One day, while watching small tadpoles trying to learn swimming between dense water plants, she got an idea.
„We need order in this pond!“ she declared. „I’m running for pond mayor!“
This news spread through the pond like lightning. All water creatures – from the smallest diving beetle to the largest carp – talked about nothing else.
„A frog for mayor? That’s the funniest thing I’ve ever heard!“ laughed old carp Whiskers, who had been the unofficial ruler of the pond until then, mainly because he was the biggest and strongest.
But Croakella wouldn’t be discouraged. She began organizing the first election campaign in pond history. She gave speeches on every lily pad, presenting her program:
„Dear inhabitants of our pond! I promise you cleaner water, better conditions for teaching tadpoles to swim, and fair distribution of the best fly-catching spots!“
Her ideas sounded so interesting that even the most conservative frogs started listening. Even the dragonflies, who usually didn’t care about pond politics, started flying to her speeches.
However, carp Whiskers wouldn’t give up so easily. „What does such a small frog know about running a pond?“ he asked disdainfully. „I’ve been the master here for twenty years!“
„Yes,“ Croakella bravely replied, „and that’s exactly why it’s time for change. Under your leadership, all fish fight for the best sleeping spots, tadpoles have nowhere safe to swim, and water plants grow wherever they please!“
Her brave words impressed the pond’s inhabitants. Even shy water sprite Ripple, who lived at the bottom of the pond and usually stayed out of everything, started supporting Croakella.
Election day arrived. All pond inhabitants gathered at the big lily pad in the middle of the water. Everyone had the right to express their opinion by croaking – one croak for carp Whiskers, two croaks for Croakella.
Vote counting took all day. In the evening, when the sun was setting and the last rays fell on the pond’s surface, old frog Pebbles announced the results:
„Our new mayor is… CROAKELLA!“
The pond exploded with excitement. All frogs jumped for joy, fish leaped above the surface, and dragonflies danced in the air.
Croakella got straight to work. First, she organized a big pond cleanup. All water creatures helped – fish carried away fallen leaves, crayfish cleaned the bottom, and frogs arranged water plants into neat groups.
For tadpoles, she created a special „swimming school“ in the shallow part of the pond, where the best swimmers taught them. Even old carp Whiskers, who initially looked offended, became the head swimming teacher.
Croakella also introduced a „fair fly-hunting system.“ Each frog got their own time and place to hunt, so they didn’t have to push and argue anymore. And to keep it fair, the spots rotated every week.
But her greatest achievement was the floating reed houses. With help from Builder Beaver, who lived in a nearby stream, they built beautiful homes for all pond inhabitants. Everyone could choose whether they wanted to live in a traditional lily pad house or a new reed dwelling.
Life in the pond changed for the better. The water was cleaner, everyone had enough space, and most importantly – everyone helped each other. Even the smallest fish had a say in important decisions.
One day, a stork who was known for inspecting all water bodies in the area came to visit the pond. When he saw how well everything worked, he couldn’t believe his eyes.
„This is the best-managed pond I’ve ever seen!“ he declared. „I must tell other ponds about this!“
And so the news about frog Croakella and her successful mayorship spread throughout the Enchanted Forest. Visitors from other ponds started coming to see how things worked at their pond.
Croakella became an inspiration for all water creatures in the area. She showed that it doesn’t matter if someone is small or big, a frog or a fish – what matters is having good ideas and the courage to implement them.
And what about carp Whiskers? He eventually became Croakella’s best advisor. His experience proved invaluable, especially when it came to weather forecasting or finding the best spots for winter sleep.
Every evening, when the sun set behind the trees and twilight fell on the pond, all inhabitants would meet at the big lily pad in the middle of the water. They sang, told stories, and planned what else they could improve in their pond.
And Croakella? She sat on her favorite lily pad, listening to the happy croaking, splashing, and burbling of her neighbors, and smiled to herself, thinking that dreams really can come true. You just need to believe in them and never give up.
Since then, the pond in the Enchanted Forest became known as „Croakella’s Pond“ and became a model for all other water bodies in the area. And if you ever visit, you might see a frog with a small mayoral sash, sitting on a lily pad and lovingly watching over her little kingdom.
And maybe she’ll even tell you herself about how an ordinary frog became the best mayor any pond ever had. Because as she likes to say: „It’s not important who you are – what’s important is what you can do for others.“