Ako sa žaba Kvakula stala starostkou

5 min.

V malom lesnom jazierku, ukrytom hlboko v Čarovnom lese, žila výnimočná žaba menom Kvakula. Na rozdiel od ostatných žiab, ktoré sa celé dni len vyhrievali na leknách a chytali muchy, mala Kvakula veľké sny. Chcela zmeniť svet jazierka k lepšiemu. Alebo aspoň tú časť sveta, ktorú videla zo svojho obľúbeného lekna.

„Prečo musíme stále sedieť len na tých istých leknách?“ pýtala sa ostatných žiab jedného slnečného rána. „Mohli by sme si predsa postaviť plávajúce domčeky z trstiny!“

Ostatné žaby na ňu len nechápavo zakvákali. „Ale veď na leknách sa sedelo odjakživa,“ povedala stará žaba Skalka, ktorá bola považovaná za najváženejšiu obyvateľku jazierka. „Načo meniť niečo, čo funguje už stovky rokov?“

Kvakula však nebola žaba, ktorá by sa len tak vzdala. Jedného dňa, keď pozorovala malé žubrienky, ako sa medzi hustými vodnými rastlinami učia plávať, dostala nápad.

„V jazierku potrebujeme poriadok!“ vyhlásila. „Kandidujem na starostku jazierka!“

Táto správa sa rozšírila po celom jazierku rýchlosťou blesku. Všetky vodné tvory – od najmenšieho potápnika až po najväčšieho kapra – o ničom inom nehovorili.

„Žaba starostkou? To je to najsmiešnejšie, čo som kedy počul!“ smial sa starý kapor Fúzač, ktorý bol doteraz neoficiálnym vládcom jazierka, najmä preto, že bol najväčší a najsilnejší.

Kvakula sa však nedala odradiť. Začala organizovať prvú predvolebnú kampaň v histórii jazierka. Na každom lekne mala prejav, v ktorom predstavovala svoj program:

„Milí obyvatelia nášho jazierka! Sľubujem vám čistejšiu vodu, lepšie podmienky na výučbu plávania malých žubrienok a spravodlivé rozdelenie najlepších miest na chytanie múch!“

Jej nápady zneli tak zaujímavo, že aj tie najkonzervatívnejšie žaby začali počúvať. Dokonca aj vážky, ktoré sa zvyčajne o politiku jazierka nezaujímali, prilietali na jej prejavy.

Kapor Fúzač sa však len tak nevzdával. „A čo vie taká malá žaba o riadení jazierka?“ pýtal sa pohŕdavo. „Ja som tu pánom už dvadsať rokov!“

„Áno,“ odpovedala Kvakula odvážne, „a práve preto je čas na zmenu. Pod vaším vedením sa všetky ryby bijú o najlepšie miesta na spanie, žubrienky nemajú kde bezpečne plávať a vodné rastliny rastú, kde sa im zachce!“

Jej odvážne slová zapôsobili na obyvateľov jazierka. Dokonca aj plachý vodník Žblnk, ktorý žil na dne jazierka a väčšinou sa do ničoho nemiešal, začal Kvakulu podporovať.

Nastal deň volieb. Všetci obyvatelia jazierka sa zhromaždili pri veľkom lekne uprostred vody. Každý mohol vyjadriť svoj názor kváknutím – jedno kváknutie pre kapra Fúzača, dve kváknutia pre Kvakulu.

Počítanie hlasov trvalo celý deň. Večer, keď už slnko zapadalo a na hladinu jazierka dopadali posledné lúče, vyhlásila stará žaba Skalka výsledky:

„Našou novou starostkou sa stáva… KVAKULA!“

Jazierko vybuchlo nadšením. Všetky žaby skákali od radosti, ryby vyskakovali nad hladinu a vážky tancovali vo vzduchu.

Kvakula sa hneď pustila do práce. Najprv zorganizovala veľké upratovanie jazierka. Všetky vodné tvory pomáhali – ryby odnášali opadané listy, raky čistili dno a žaby upravovali vodné rastliny do úhľadných skupín.

Pre žubrienky vytvorila v plytkej časti jazierka špeciálnu „školu plávania“, kde ich učili najlepší plavci. Dokonca aj starý kapor Fúzač, ktorý sa spočiatku tváril urazene, sa stal hlavným učiteľom plávania.

Kvakula zaviedla aj „spravodlivý systém lovenia múch“. Každá žaba dostala svoj vlastný čas a miesto na lov, takže sa už nemuseli pretláčať ani hádať. A aby to bolo naozaj férové, miesta sa každý týždeň menili.

Jej najväčším úspechom však boli plávajúce domčeky z trstiny. S pomocou bobra Staviteľa, ktorý žil v neďalekom potoku, postavili krásne príbytky pre všetkých obyvateľov jazierka. Každý si mohol vybrať, či chce bývať v tradičnom domčeku na lekne, alebo v novom trstinovom príbytku.

Život v jazierku sa zmenil k lepšiemu. Voda bola čistejšia, všetci mali dosť priestoru a hlavne si navzájom pomáhali. Dokonca aj tie najmenšie rybky mali slovo pri rozhodovaní o dôležitých veciach.

Jedného dňa prišiel do jazierka na návštevu bocian, ktorý bol známy tým, že kontroloval všetky vodné plochy v okolí. Keď videl, ako dobre všetko funguje, neveril vlastným očiam.

„Toto je najlepšie spravované jazierko, aké som kedy videl!“ vyhlásil. „Musím o tom povedať aj ostatným jazierkam!“

A tak sa správa o žabe Kvakule a jej úspešnom starostovaní rozšírila po celom Čarovnom lese. Z ostatných jazierok začali prichádzať návštevy, aby sa pozreli, ako to u Kvakuly funguje.

Kvakula sa stala inšpiráciou pre všetky vodné tvory v okolí. Ukázala, že nezáleží na tom, či je niekto malý alebo veľký, žaba alebo ryba – dôležité je mať dobré nápady a odvahu ich uskutočniť.

A čo kapor Fúzač? Ten sa napokon stal Kvakuliným najlepším poradcom. Jeho skúsenosti sa ukázali ako neoceniteľné, najmä keď išlo o predpoveď počasia alebo hľadanie najlepších miest na zimný spánok.

Každý večer, keď slnko zapadalo za stromy a na jazierko padal súmrak, sa všetci obyvatelia stretávali na veľkom lekne uprostred vody. Spievali, rozprávali si príbehy a plánovali, čo všetko ešte vo svojom jazierku vylepšia.

A Kvakula? Tá sedela na svojom obľúbenom lekne, počúvala šťastné kvákanie, čľapotanie a žblnkotanie svojich susedov a s úsmevom si hovorila, že sny sa naozaj môžu splniť. Stačí im veriť a nikdy sa nevzdávať.

Odvtedy sa jazierko v Čarovnom lese stalo známym ako „Kvakulino jazierko“ a bolo vzorom pre všetky ostatné vodné plochy v okolí. A ak tam niekedy zavítate, možno aj vy uvidíte žabu s malou starostovskou šerpou, ako sedí na lekne a s láskou dozerá na svoje malé kráľovstvo.

A možno vám sama porozpráva o tom, ako sa z obyčajnej žaby stala najlepšou starostkou, akú kedy nejaké jazierko malo. Pretože ako rada hovorí: „Nie je dôležité, kto ste – dôležité je, čo dokážete urobiť pre ostatných.“