8 min.

V meste Evendock, ktoré ležalo len pár hodín cesty od hlavného mesta Rakuten, žili dvaja nerozluční kamaráti – Marko Deep a Sebastian Ritten. Títo deväťroční chlapci boli známi tým, že kde sa objavili, tam sa vždy niečo zaujímavé dialo.

Jedného jesenného dňa sedeli v triede a počúvali svoju učiteľku, pani Kate Rimmerovú, ktorá práve rozprávala o histórii ich mesta. „Evendock má mnoho tajomstiev,“ hovorila s iskrou v očiach. „Kedysi dávno tu vraj piráti ukryli poklad, ktorý dodnes nikto nenašiel.“

Marko a Sebastian sa na seba pozreli. V ich pohľadoch sa okamžite zrodilo dobrodružstvo. Po škole sa rozhodli, že namiesto obvyklej naháňačky a schovávačky v parku sa vydajú hľadať legendárny poklad.

„Pani Rimmerová vyzerala dnes trochu smutne,“ poznamenal Sebastian, keď kráčali mestom. „Počul som, ako sa sťažovala riaditeľovi na malý plat.“

„Možno by sme mohli časť pokladu darovať škole,“ navrhol Marko. „Aby mohli učiteľom zvýšiť platy!“

Chlapci začali svoje pátranie v mestskej knižnici, kde strávili celé hodiny štúdiom starých máp a dokumentov. Dozvedeli sa, že pred tristo rokmi bol Evendock prístavným mestom, hoci dnes už more ustúpilo o niekoľko kilometrov ďalej.

Jedného dňa našli v starej knihe zaujímavú zmienku o tajnej chodbe pod mestskou radnicou. Podľa legendy viedla chodba k miestu, kde piráti ukrývali svoje poklady. Problém bol v tom, že vstup do chodby bol niekde v podzemí budovy.

„Musíme sa tam dostať!“ nadchol sa Sebastian. „Ale ako?“

Náhoda im prihrala do cesty riešenie. Mestská radnica organizovala deň otvorených dverí a medzi aktivitami bola aj prehliadka historických pivníc. Chlapci sa okamžite prihlásili.

Počas prehliadky sa im podarilo nenápadne oddeliť od skupiny. S baterkami v rukách začali skúmať každý kút tmavého podzemia. Sebastian si všimol zvláštny symbol na jednej zo stien – vyryté písmeno „E“ s kotvou.

„Marko, poď sem!“ zašepkal vzrušene. „Toto musí byť to znamenie, o ktorom sme čítali v knihe!“

Spoločnými silami objavili, že časť steny sa dá posunúť. Za ňou sa skutočne nachádzala úzka chodba. Srdcia im bili ako o závod, keď do nej vstúpili.

Chodba bola dlhá a kľukatá. Na stenách videli staré nápisy a šípky. Po pol hodine chôdze sa dostali do malej miestnosti. V strede stál starý morský kufor!

„To je neuveriteľné!“ vydýchol Marko, keď kufor otvorili. Vnútri našli staré mince, šperky a množstvo historických dokumentov.

Chlapci si uvedomili, že našli niečo oveľa cennejšie než obyčajný pirátsky poklad. Boli to dôkazy o histórii ich mesta! Rozhodli sa okamžite informovať mestské múzeum.

Ich objav sa stal senzáciou. Mesto získalo významné historické artefakty a dokumenty, ktoré pomohli lepšie pochopiť jeho minulosť. Časť nájdených cenností sa predala do múzeí a z peňazí mesto vytvorilo fond na podporu vzdelávania.

Pani Rimmerová dostala spolu s ostatnými učiteľmi vyšší plat a v škole pribudli nové učebné pomôcky. Marko a Sebastian sa stali miestnymi hrdinami, ale najviac ich tešilo, že pomohli svojmu mestu a učiteľom.

„Viete, chlapci,“ povedala im pani Rimmerová s úsmevom, „niekedy najväčšie poklady nie sú tie, ktoré sa ligocú. Ale vaša odvaha a ochota pomôcť iným, to sú skutočné poklady.“

Od toho dňa sa Marko a Sebastian ešte viac zaujímali o históriu svojho mesta. Namiesto naháňačky a schovávačky trávili čas v knižnici a múzeu, kde študovali staré mapy a dokumenty. Verili, že Evendock má ešte mnoho tajomstiev, ktoré čakajú na odhalenie.

A hoci už nikdy nenašli ďalší pirátsky poklad, objavili niečo oveľa cennejšie – poznanie, že skutočné dobrodružstvo nemusí znamenať len hľadanie zlata a drahokamov. Môže to byť aj pomoc druhým a ochrana histórie svojho mesta.

Ich príbeh sa stal súčasťou miestnych legiend a dodnes inšpiruje deti v Evendocku, aby boli odvážne, zvedavé a vždy pripravené pomôcť svojim blížnym. A keď sa občas prechádzajú okolo mestskej radnice, tajomne sa na seba usmejú, pretože vedia, že pod ich nohami sa skrýva chodba, ktorá im zmenila život.

Každý rok, keď sa v Evendocku koná festival histórie, Marko a Sebastian pomáhajú organizovať špeciálne prehliadky pre deti. Rozprávajú im o pirátoch, tajných chodbách a o tom, ako dôležité je poznať históriu svojho mesta. A vždy zdôrazňujú, že najväčším dobrodružstvom je pomáhať druhým a robiť svoj domov lepším miestom pre všetkých.

Záhada stratenej kroniky

Uplynul rok od chvíle, keď Marko Deep a Sebastian Ritten objavili v podzemí mestskej radnice v Evendocku pirátsky poklad. Život v meste sa vrátil do normálnych koľají, ale dvaja mladí dobrodruhovia stále túžili po nových objavoch.

Jedného dňa prišla pani učiteľka Kate Rimmerová do triedy celá rozrušená. „Deti, stalo sa niečo vážne,“ oznámila im. „Z mestského múzea zmizla stará mestská kronika. Je to vzácna kniha, ktorá obsahuje najstaršie záznamy o histórii Evendocku.“

Marko so Sebastianom sa okamžite spozorneli. Vedeli, že kronika bola jedným z najvzácnejších pokladov mesta, ešte cennejšia než pirátske zlato, ktoré pred rokom našli.

„Pani Rimmerová,“ prihlásil sa Sebastian, „a kedy kroniku naposledy videli?“

„Pred týždňom, počas návštevy historikov z hlavného mesta Rakuten,“ odpovedala učiteľka. „Prišli študovať naše dejiny a teraz je kronika preč.“

Po škole sa chlapci namiesto obvyklej naháňačky vybrali do múzea. Vďaka svojmu minuloročnému objavu mali dobré vzťahy s riaditeľom múzea, pánom Horvathom.

„Chlapci, som rád, že ste prišli,“ privítal ich riaditeľ. „Polícia zatiaľ nemá žiadne stopy. Kronika zmizla bez jedinej známky vlámani“

„Môžeme sa pozrieť na miesto, kde bola vystavená?“ opýtal sa Marko.

V prázdnej vitríne našli malý kúsok papiera. Bol na ňom napísaný zvláštny text: „Kde svetlo slnka stretáva more, tam nájdeš, čo hľadáš. E.K.“

„E.K.?“ zamyslel sa Sebastian. „Počkaj! Minulý týždeň som v knižnici čítal o Edmundovi Kramerovi. Bol to prvý kronikár Evendocku!“

Chlapci strávili celé popoludnie v knižnici. Dozvedeli sa, že Edmund Kramer žil pred dvesto rokmi v starom majáku na pobreží. Maják už dávno neexistoval, ale jeho základy stále stáli na útesoch pár kilometrov od mesta.

„Musíme tam ísť!“ navrhol Marko. „Ale je to ďaleko. Ako sa tam dostaneme?“

„Moja sestra Sarah má bicykel,“ povedal Sebastian. „A suseda pani Wilsonová tiež. Určite nám ich požičajú.“

Na druhý deň, hneď po škole, sa vydali na cestu. Pani učiteľka Rimmerová si všimla ich náhlivý odchod a nenápadne ich sledovala. Tušila, že tí dvaja určite niečo plánujú.

Cesta k majáku bola náročná. Vietor dul od mora a tmavé mraky sľubovali dážď. Keď konečne dorazili k ruinám majáka, slnko už zapadalo.

„Pozri sa!“ ukázal Sebastian na starý kameň. Bol na ňom vytesaný rovnaký symbol, aký našli minulý rok v podzemí radnice – písmeno „E“ s kotvou.

Po chvíli hľadania objavili pod jedným z kameňov malú dutinu. A v nej ležala mestská kronika!

„Ako sa sem dostala?“ čudoval sa Marko.

„To by som aj ja rada vedela,“ ozvalo sa za nimi. Stála tam pani učiteľka Rimmerová.

„My… my sme len…“ začal Sebastian.

„Vy ste ju sem neukryli, však?“ spýtala sa učiteľka s úsmevom. „Sledovala som vás, pretože som si všimla, že niečo vyšetrujete. Som rada, že som to urobila – cesta späť v tme by bola nebezpečná.“

Spoločne odniesli kroniku späť do mesta. Ukázalo sa, že jeden z historikov z Rakutenu kroniku ukradol, aby ju mohol študovať v súkromí. Keď sa dozvedel, že po nej pátra polícia, vyľakal sa a ukryl ju v majáku, kde ju chcel neskôr vyzdvihnúť.

„Zanechal som tú správu v nádeji, že ju niekto nájde až po tom, čo sa situácia upokojí,“ priznal sa neskôr policajtom. „Nečakal som, že ju tak rýchlo rozlúštia dvaja školáci!“

Marko a Sebastian sa opäť stali hrdinami dňa. Mesto im udelilo špeciálne ocenenie za záchranu historickej pamiatky a v múzeu dostali čestné členstvo.

„Viete, chlapci,“ povedala im pani Rimmerová počas slávnostného ceremoniálu, „som na vás veľmi hrdá. Nielen preto, že ste našli kroniku, ale hlavne preto, že ste použili svoje vedomosti a dôvtip. To je to najcennejšie, čo máte.“

Od tej doby sa v Evendocku hovorí, že kým tu budú také bystré a odvážne deti ako Marko a Sebastian, história mesta bude vždy v dobrých rukách. A hoci sa chlapci občas ešte hrávajú naháňačku a schovávačku v parku, ich najobľúbenejšou zábavou zostalo pátranie po historických záhadách ich mesta.

Kroniku teraz v múzeu chráni špeciálne bezpečnostné sklo a vedľa nej visí fotografia dvoch mladých detektívov, ktorí ju zachránili. A keď sa návštevníci pýtajú na príbeh tejto fotografie, sprievodcovia s hrdosťou rozprávajú o dvoch obyčajných chlapcoch, ktorí dokázali neobyčajné veci.

Marko a Sebastian však vedia, že toto nie je ich posledné dobrodružstvo. Veď Evendock má ešte toľko tajomstiev, ktoré čakajú na odhalenie! A kto vie? Možno práve zajtra objavia ďalšiu záhadu, ktorá ich zavedie do nového vzrušujúceho dobrodružstva.

The Hidden Treasure of Evendock

8 min.

In the city of Evendock, just a few hours away from the capital city of Rakuten, lived two inseparable friends – Marko Deep and Sebastian Ritten. These nine-year-old boys were known for making interesting things happen wherever they went.

One autumn day, they sat in their classroom listening to their teacher, Mrs. Kate Rimmer, who was telling them about their city’s history. „Evendock has many secrets,“ she said with a sparkle in her eyes. „They say pirates once hid a treasure here that nobody has found to this day.“

Marko and Sebastian looked at each other. In their eyes, an adventure was instantly born. After school, instead of their usual game of tag and hide-and-seek in the park, they decided to look for the legendary treasure.

„Mrs. Rimmer looked a bit sad today,“ Sebastian noted as they walked through the city. „I heard her complaining to the principal about her low salary.“

„Maybe we could give part of the treasure to the school,“ Marko suggested. „So they could raise the teachers‘ salaries!“

The boys started their search in the city library, where they spent hours studying old maps and documents. They learned that three hundred years ago, Evendock was a port city, although today the sea had moved back several kilometers.

One day, they found an interesting note in an old book about a secret tunnel under the city hall. According to legend, the tunnel led to a place where pirates used to hide their treasures. The problem was that the entrance to the tunnel was somewhere in the building’s basement.

„We need to get in there!“ Sebastian got excited. „But how?“

Luck brought them a solution. The city hall was organizing an open day, and one of the activities was a tour of the historic cellars. The boys signed up immediately.

During the tour, they managed to quietly slip away from the group. With flashlights in their hands, they started exploring every corner of the dark basement. Sebastian noticed a strange symbol on one of the walls – an engraved letter „E“ with an anchor.

„Marko, come here!“ he whispered excitedly. „This must be the sign we read about in the book!“

Working together, they discovered that part of the wall could be moved. Behind it was a narrow tunnel. Their hearts were racing as they entered.

The tunnel was long and winding. They saw old inscriptions and arrows on the walls. After half an hour of walking, they reached a small room. In the center stood an old sea chest!

„This is unbelievable!“ Marko gasped when they opened the chest. Inside, they found old coins, jewelry, and lots of historical documents.

The boys realized they had found something much more valuable than just pirate treasure. These were proofs of their city’s history! They decided to inform the city museum right away.

Their discovery became a sensation. The city gained important historical artifacts and documents that helped better understand its past. Some of the found valuables were sold to museums, and the money was used to create a fund for education.

Mrs. Rimmer, along with other teachers, got a higher salary, and the school received new teaching materials. Marko and Sebastian became local heroes, but what made them happiest was that they helped their city and teachers.

„You know, boys,“ Mrs. Rimmer told them with a smile, „sometimes the greatest treasures aren’t the ones that sparkle. Your courage and willingness to help others – those are real treasures.“

From that day on, Marko and Sebastian became even more interested in their city’s history. Instead of playing tag and hide-and-seek, they spent time in the library and museum, studying old maps and documents. They believed Evendock still had many secrets waiting to be discovered.

And although they never found another pirate treasure, they discovered something much more valuable – the knowledge that real adventure isn’t just about finding gold and jewels. It can also be about helping others and protecting their city’s history.

Their story became part of local legends and still inspires children in Evendock to be brave, curious, and always ready to help others. And when they sometimes walk past the city hall, they smile at each other mysteriously, because they know that under their feet lies a tunnel that changed their lives.

Every year, when Evendock holds its history festival, Marko and Sebastian help organize special tours for children. They tell them about pirates, secret tunnels, and how important it is to know their city’s history. And they always emphasize that the greatest adventure is helping others and making their home a better place for everyone.

The Mystery of the Lost Chronicle

A year had passed since Marko Deep and Sebastian Ritten discovered the pirate treasure in the basement of Evendock’s city hall. Life in the city had returned to normal, but the two young adventurers still longed for new discoveries.

One day, Mrs. Kate Rimmer came to class looking very worried. „Children, something serious has happened,“ she announced. „The old city chronicle has disappeared from the city museum. It’s a precious book that contains the oldest records of Evendock’s history.“

Marko and Sebastian immediately became alert. They knew the chronicle was one of the city’s most valuable treasures, even more precious than the pirate gold they found a year ago.

„Mrs. Rimmer,“ Sebastian raised his hand, „when was the last time anyone saw the chronicle?“

„Last week, during a visit from historians from the capital city of Rakuten,“ the teacher replied. „They came to study our history, and now the chronicle is gone.“

After school, instead of their usual game of tag, the boys went to the museum. Thanks to their discovery last year, they had a good relationship with the museum director, Mr. Horvath.

„Boys, I’m glad you came,“ the director welcomed them. „The police have no leads yet. The chronicle disappeared without any signs of break-in.“

„Can we look at the place where it was displayed?“ Marko asked.

In the empty display case, they found a small piece of paper. It had a strange message written on it: „Where sunlight meets the sea, there you’ll find what you seek. E.K.“

„E.K.?“ Sebastian thought. „Wait! Last week, I was reading about Edmund Kramer in the library. He was Evendock’s first chronicler!“

The boys spent the whole afternoon in the library. They learned that Edmund Kramer lived two hundred years ago in an old lighthouse on the coast. The lighthouse no longer existed, but its foundation still stood on the cliffs a few kilometers from the city.

„We have to go there!“ Marko suggested. „But it’s far away. How will we get there?“

„My sister Sarah has a bicycle,“ Sebastian said. „And neighbor Mrs. Wilson has one too. They’ll surely let us borrow them.“

The next day, right after school, they set off on their journey. Mrs. Rimmer noticed their hasty departure and quietly followed them. She suspected those two were up to something.

The journey to the lighthouse was challenging. The wind was blowing from the sea, and dark clouds promised rain. When they finally reached the lighthouse ruins, the sun was setting.

„Look!“ Sebastian pointed at an old stone. It had the same symbol carved into it that they found last year in the city hall basement – the letter „E“ with an anchor.

After some searching, they discovered a small hollow under one of the stones. And there lay the city chronicle!

„How did it get here?“ Marko wondered.

„I’d like to know that too,“ said a voice behind them. It was Mrs. Rimmer.

„We… we were just…“ Sebastian began.

„You didn’t hide it here, did you?“ the teacher asked with a smile. „I followed you because I noticed you were investigating something. I’m glad I did – the journey back in the dark would have been dangerous.“

Together, they brought the chronicle back to the city. It turned out that one of the historians from Rakuten had stolen the chronicle to study it in private. When he learned that the police were looking for it, he got scared and hid it in the lighthouse, planning to collect it later.

„I left that message hoping someone would find it after things calmed down,“ he later confessed to the police. „I didn’t expect two schoolboys to solve it so quickly!“

Marko and Sebastian became town heroes once again. The city gave them a special award for saving the historical artifact, and they received honorary membership at the museum.

„You know, boys,“ Mrs. Rimmer told them during the award ceremony, „I’m very proud of you. Not just because you found the chronicle, but mainly because you used your knowledge and wit. That’s the most precious thing you have.“

Since then, people in Evendock say that as long as there are clever and brave children like Marko and Sebastian, the city’s history will always be in good hands. And although the boys sometimes still play tag and hide-and-seek in the park, their favorite activity remains solving historical mysteries of their city.

The chronicle is now protected by special security glass in the museum, and next to it hangs a photograph of two young detectives who saved it. When visitors ask about the story behind this photo, the guides proudly tell the tale of two ordinary boys who did extraordinary things.

But Marko and Sebastian know this isn’t their last adventure. After all, Evendock still has so many secrets waiting to be discovered! And who knows? Maybe tomorrow they’ll find another mystery that will lead them into a new exciting adventure.